Už v prvej skladbe svojej novinky nám Pearl Jam dávajú jasne najavo, že sa vracajú do praveku tvrdého rocku. V dobrom slova zmysle… Svižný rock ‘n‘ rollový rytmus, spev udusený medzi gitarami, nekrášlený zvuk akoby z koncertu. Ak neklame fotografia v booklete, tak vyzeralo asi aj nahrávanie - s minimom playbackov, takmer naživo. Prvé dva tracky na vás vyletia neuveriteľnou rýchlosťou a energiou. Tretí evokuje Stinga, tak nejako by mohol znieť ak by sa zbavil svojej kultivovanosti (?). Mimochodom, spomínané prvé tri skladby sú na dnešnú dobu nezvyklo krátke, každá má menej ako tri minúty. Až v štvorke môžete počuť typickú Pearl Jam pohodu stredného tempa. Wedderov priškrtený hlas, jednoduchá rytmika a unisono gitár. Nasleduje rozhlasový singel “Nothing As It Seems”, ktorý sa síce tvári baladicko-akusticky, no potom nastúpi krásne kvíliaca gitara a všetko vygraduje do úžasného vyvrcholenia. Tu už stopáž presiahne 5 minút, no vôbec to nepostrehnete. Znovu stredné tempo, a takmer country nálada v “Thin Air”, skladbe, ktorá má hitové ambície v určitom spoločenstve poslucháčov…ak… Ale veď sa presvedčte sami. Ešte pár slov k bookletu. Obsahuje nádherné fotografie vesmírnych telies, aj s popisom a určením polohy. Sú dielom vedcov z NASA. Aj keď tiež názvy niektorých skladieb evokujú atmosféru vesmírnych potuliek, texty Pearl Jam sú ako obyčajne, o vzťahoch medzi ľudmi. Neviem prečo, ale zvuk Binaural, mi občas pripomína ranné obdobie Pink Floyd… (pre upresnenie roky 1969-1973)

P.S. Nevypínajte už tradične prehrávač, keď dohrá posledná skladba…po chvíli ticha sa ozve neviem čo, ale sú to zaujímavé zvuky.

 do článkov | na hlavnú stránku