|
Tragédia na
koncerte Pearl Jam
Pred týždňom došlo k smutnej udalosti
na rockovom festivale v Dánsku. Osem ľudí prišlo o život, keď sa
diváci začali tlačiť smerom k pódiu. Obete mali od 17 do 26 rokov.
Dánski predstavitelia boli zdesení a celá záležitosť vyvolala úvahy
o budúcnosti masových podujatí tohto typu - na koncerte bolo asi 50
000 ľudí. Navyše nešlo o prvý prípad násilia na rockovom
koncerte.
Rocková história má ďalšiu
tragédiu, ku ktorej došlo tento raz v Európe. Dejiskom sa stal najväčší
európsky festival v dánskom Roskilde, ležiacom 35 kilometrov od
Kodane. Osem ľudí prišlo o život za ťažko vysvetliteľných - a
podľa viacerých účastníkov takmer magických - okolností. Pri
koncerte americkej skupiny Pearl Jam krátko pred polnocou sa zrazu začali
ľudia tlačiť dopredu, smerom k pódiu. Na rozbahnenom teréne vznikla
tlačenica, v ktorej viacerí diváci padli na zem a dezorientovaný dav
ich doslova ušliapal. Ako keby nepočul členov skupiny, ktorí
prestali hrať a vyzývali ľudí, aby ustúpili dozadu. Nikto nevie,
prečo smeroval tlak presne opačným smerom a prečo masa divákov výzvy
nerešpektovala.
Bol to jav označovaný termínom "davové šialenstvo", alebo
jednoducho nešťastná náhoda? Prečo sa obeťami stali iba chlapci,
keď medzi tými, ktorí padli na zem, boli aj dievčatá? Prečo došlo
k tragédii práve pri hudbe Pearl Jam? Ako je možné, že sa všetko
zbehlo tak rýchlo? Nad týmito otázkami krútia hlavou dánski vyšetrovatelia,
organizátori festivalu, účastníci tragédie aj členovia skupiny
Paerl Jam. Tí zrušili všetky ďalšie koncerty a vyhlásili, že už
nikdy nebudú verejne vystupovať. Na svojej oficiálnej webovej stránke
vydali vyhlásenie, v ktorom konštatujú: „Už nič nebude tak ako
predtým. Stále čakáme, že nás niekto zobudí a povie: veď to bola
iba nočná mora.“
Isté je to, že príčinou smrti obetí bolo zadusenie. Ocitli sa pod
takým silným tlakom, že sa jednoducho nedokázali nadýchnuť. Tí,
ktorí prežili, hovoria, že okolo nich bola tma, nič nevideli a
nemohli sa pohnúť. Britská novinárka Laura Ward-Swietlianska, ktorá
sa ocitla na najhoršom mieste, uvádza, že po troch piesňach skupiny
bola zrazu na zemi a okolostojaci padali na ňu. Keď sa pokúšala
postaviť na nohy, padali cez ňu ďalší a ďalší diváci. Nemohla dýchať
a celkom stratila vládu nad vlastným telom. Život jej zachránil akýsi
Švéd, ktorý ju doslova vytiahol za vlasy. Iný divák videl, ako
padalo na zem asi 15 ľudí, po ktorých začali bez kontroly skákať
iní. Samotní organizátori festivalu a členovia „Perlového džemu“
tvrdia, že cítili v obecenstve určitú agresivitu, ktorá bola väčšia
ako inokedy pri podobných príležitostiach. Skupina vo svojom vyhlásení
uvádza, že tragédia nastala náhodne a odporne rýchlo. Končia
bezradným „nedáva to zmysel“...
Vyšetrovatelia podrobne skúmajú otázku, či a do akej miery sa na
udalosti mohli podieľať drogy. Je všeobecne známe, že na rockových
koncertoch bývajú viacerí diváci pod ich vplyvom. Vážnou otázkou
je, či nezlyhala tiež bezpečnostná služba. Zdá sa tiež, že
agresivita pod koncertnými pódiami je fenoménom posledných čias. Dánsky
festival sa hlási k tradícii amerického Woodstocku, ktorý mal byť
pred tridsiatimi rokmi symbolom bratstva všetkých ľudí v čarovnej ríši
hudby. Aj posledný americký Woodstock sa ale minulý rok organizátorom
vymkol z rúk. Začal sa meditáciami budhistických mníchov a skončil
sa vandalizmom, rabovaním a pálením všetkého, čo prišlo pod ruky.
Počas vystúpenia skupiny Red Hot Chili Peppers, spievajúcej
Hendrixovu pieseň Oheň, založili diváci požiare, a keď
nemali čo páliť, stovky vandalov zlikvidovali stany, svetelnú aparatúru,
suvenírové stánky, chladiarenské boxy, šaty a všetko, čo nebolo z
azbestu. Všeobecný zmätok vyvolal u niektorých nadšenie, u iných
totálne znechutenie. Plamene sa podarilo uhasiť až na druhý deň.
Ľudia samozrejme nechodia na rockové
koncerty s pocitom, že by ich tam mohla čakať smrť. Treba dúfať,
že dánsky prípad nebol pochmúrnou predzvesťou iných podobných
udalostí. Organizátori riešia otázku, aké bezpečnostné opatrenia
by mali zaviesť, aby sa čokoľvek podobné vylúčilo. Vo vzduchu visí
tiež filozofická otázka: kto vlastne zabil osem chlapcov na
predmetnom koncerte? Nikto nemá pocit viny, ale je zrejmé, že to
nebola iba akási personifikovaná náhoda. Takmer prorocky znejú v
tomto kontexte slová skupiny Pearl Jam z nasledujúcej piesne:
nepotrebujem svetlo, nájdem svoju cestu z omylu, čo je realita? -
predsa sen, ktorý vidím...
|