Pearl Jam vydal zákaz zhromažďovania

Kapela, ktorá vyvolávala ošiaľ začiatkom 90. rokov, bola a dodnes je popri Nirvane, Alice In Chains a Soundgarden symbolom grunge. Štýlu, ktorý vzklíčil v seattleskom, na muzikantov mimoriadne bohatom prostredí a poriadne prekypril vtedy mierne udupanú hlinu rockovej hudby.

Pearl Jam sa na rozdiel od spomínaných skupín tretieho tisícročia (pôvodné znenie !). Ich návod: nenechať si hlavu zamútiť drogami, slávou a pocitom veľkoleposti. Kapela bola na rozhovory vždy skúpa, radšej sa rozdávala na koncertoch. Paradoxne, vzhľadom na obrovskú základňu obdivovateľov, istý čas mali do vaľkých hál zákaz vstupu. Pearl Jam si totiž dovolili kritizovať spoločnosť Ticketmaster za to , že predáva lístky na koncerty neúmerne draho.

Aj radosť zo živého hrania však kapelu na chvíľu opustila. Na festivale v Roskilde sa s hrôzou pozerali, ako z ich vystúpenia odvážajú v rakvách deväť udupaných fanúšikov. Kapela, ktorá aj dovtedy rozprávala vo svojich pesničkách o smrti a prázdnote, to chcela nadobro vzdať.

Posledná nahrávka Riot Act (zákaz zhromažďovania) vyšla v novembri minulého roka. Nie je z kategórie ľahko stráviteľných. Čerpá z odkazu šesťdesiatych rokov, pokračuje v práci, ktorú začali pesničkári ako Bob Dylan či Neil Young, s ktorým kapela pre časom spoločne absolvovala turné. Vyzretí muzikanti Stone Gossard (gitara), Mike McCready (gitara), Jeff Ament (basgitara) a Matt Cameron sa ponárajú do hlbín bluesu, rocku, folku ale aj americkej country hudby. Najvýraznejšiu melodickú linku predstavuje hlas Eddieho Veddera. Jeho vokál vždy udával charakteristickú črtu tejto kapele, dosiaľ nestratil na autentickosti. Pätnásť skladieb má však po hudobnej stránke minimalistický charakter (veď na čačky a vyšperkovávanie je tu dosť iných...), ani jedna z nich nemá hitový potenciál. Tvoria však jeden kompaktný celok, v ktorom má každá jeho časť presné miesto. Vymenúvať najvýraznejšie veci teda nemá význam, každý fanúšik si nájde svoju „srdcovku“ sám.

 do článkov | na hlavnú stránku