Interview s Jeffom a Mattom
(zhovárali sa Andy Savage & Steve)

Andy: Jeff Ament, Matt Cameron z Pearl Jam, zdravím vás.

Jeff: Nazdar.

Andy: Blahoželám vám k 10 rokom Pearl Jamu. Vráťme sa však o 17 rokov dozadu. Jeff a Stone ste začínali ako Green River a potom vytvorili Mother Love Bone. Ako vlastne vznikli Pearl Jam ?

Jeff: Andy (Wood, predávkovanie sa heroínom) zomrel v roku 1990. Vtedy sme sa so Stonom často stretávali, chodili na kávu a premýšľali o tom, čo ďalej. Stone sa vrátil k práci. Začal hrať s Mikom McCreadym. Spolu s Mattom sme hrali nejaké inštrumentálky, ktoré napísal Stone.

Andy: Potom sa objavil Jack Irons a poslal nahrávku Eddiemu a ten napísal Alive, či nie ?

Jeff: Správne. Chceli sme dostať Jacka do kapely, pretože minulý rok opustil Red Hot Chili Peppers. Začal hrať so skupinou Eleven. Dali sme mu pásku, ale odmietol s tým, že má zaväzky voči svojej skupine. Tak sme povedali, že ak pozná nejakých bubeníkov alebo spevákov, nech sa povyzvedá. A asi o dva týždne sa ozval a hovoril, že dal pásku Eddiemu.
Tak som mu zavolal, rozprávali sme sa o hudbe a tak. Potom poslal kazetu s nejakými domácimi nahrávkami, len on a akustická gitara. A potom, asi o týždeň neskôr, poslal pásku s Once, Alive a Footsteps.

Andy: Hej, a zvyšok je... história.

Jeff: Keď som počul jeho hlas, pomyslel som si len "Wow".

Andy: V Seattli je veľa skupín, menších aj väčších. A vy ste dokázali preraziť. Čo by si nám o tom povedal? Stálo to za to?

Jeff: Je to trošku lotéria. Jednoducho som robil čo som chcel. Hral som s ľuďmi, s ktorými bolo potešením hrať.

Andy: A jednoducho mali štastie?

Jeff: Presne. Šetrili sme peniaze tri alebo štyri mesiace a potom šli hrať do New Yorku. Odohrali sme sedem vystúpení za mesiac. Išlo o zážitok. "Prišlo tam šesť ľudí, ale hrali sme v New Yorku !" (smiech)

Andy: A potom, o päť rokov neskôr: "Ó Bože, sme na vrchole". O to vám šlo, či nie ?

Matt: Musíš si splniť svoj sen, vieš, a ak je ním hudba, je to záväzok. Ako hovoril Jeff, šetrenie peňazí kvôli koncertom. Keď začínali Soundgarden, bolo to presne také isté. Všetci sme pracovali a ťahali peniaze z rodičov aby sme si mohli kúpiť dodávku. Bolo v tom veľa šťastia, že sme sa dostali hore. Veľa koncertujúcich skupín sa tam nikdy nedostalo.

Andy: Ešte stále vystupujete v malých kluboch ?

Matt: Hmm... vlastne už nie. Veľa času venujeme albumu. Vo februári vyjde a potom možno budeme koncertovať. Momentálne však iba na štadiónoch. (smiech)

Andy: Keď už je o tom reč, je pre vás pohodlnejšie hrať pred povedzme 100 000 ľudmi alebo 300 ?

Jeff: Môžete mať skvelé vystúpenie pred 20 000 ľuďmi a niekedy je nervydrásajúce hrať pred 300 divákmi, keď môžete vidieť ich výraz tváre a pocity. Je to však podobné.

Steve: Na desiate výročie skupiny ste mali show v Las Vegas a hrali ste pieseň od Mother Love Bone. Aké to bolo hrať pieseň, ktorú ste nehrali možno 10-12 rokov ?

Jeff: Hej, bolo to dosť divoké. Celá tá noc bola výborná. Veľa som vtedy myslel na Andyho a ľudí okolo.

Steve: Ako ste sa rozhodovali, ktorú pieseň zahrať ? Alebo to bolo spontánne tesne pre vystúpením ?

Jeff: Myslím že Ed to navrhol niekoľko dní pred tým. Povedal niečo, čo hovoril už pred desiatimi rokmi. "Jedného dňa budem s radosťou hrať pieseň Mother Love Bone." A ja som povedal, "No a ktorú", a on že "Môžeš hádať. Poviem ti či si uhádol" a hádal som zle. Nepovedal mi to desať rokov.

Steve: Ktorú pieseň si vtedy hádal ? Pamätáš sa ?

Jeff: Myslím že to bolo Heartshine. Premýšľal som, k čomu by sa mohol cítiť citovo priviazaný.

Andy: Dnes bude vaše posledné vystúpenie v tomto turné, a keďže neviete, čo bude o pár rokov a či sa na pódium ešte vrátite, chcem sa spýtať či toto posledné vystúpenie bude niečím výnimočné. Chystáte niečo extra pre tento koncert ?

Jeff: Ja nie, ale Eddie určite niečo plánuje. Dozvieme sa to určite tesne pred vystúpením. (smiech)

Steve: Tešíte sa na hranie s Chili Peppers ?

Jeff: Hej, ešte nám čosi dlžia z 1991.

Steve: Hrajú zadarmo, pre charitu, však ?

Andy: Hmm. Ako to je so spoločným písaním piesní, hádali ste o nich v priebehu tých 10 rokov ? Jeden chcel to, druhý ono, veď vieš.

Matt: Oh, to sa v skupinách nikdy nestáva (smiech)...

Andy: Hrozilo niekedy, že sa Pearl Jam rozpadne kvôli rozdielnym názorom ?

Jeff: Určite. Myslím že na vrchole popularity, keď boli vzájomné vzťahy najhoršie, bolo všetko príliš labilné, všetko sa zdalo dôležité. Vtedy boli chvíle, keď sme rozmýšľali ako ďalej, kde s kým hrať, veď vieš, mali sme viacerých bubeníkov...

Andy: Ako to, že ste zostali takí uzemnení, že vám sláva nestúpla do hlavy ? Správate sa ako obyčajní ľudia.

Jeff: Myslím že to pochádza zo skúsenosti, vieš, robíme to už dlho, v rôznych skupinách.

Matt: V Pearl Jam vidieť, že cez tie roky sa naučili žiť s úspechom. Už sa s tým vysporiadali. Vždy to bolo o hudbe, o kontakte s fanúšikmi. To je trochu v kontraste s väčšinou skupín, ktoré sme videli.

Andy: A ako to je s vydavateľstvom (labelom) ? Keď povedia choď tam a koncertuj, alebo niečo podobné, povieš "nie"?

Matt: Presne tak, "nie".

(smiech)

Jeff: Mali sme šťastie, že náš prvý album bol taký úspešný. Urobili sme si plán čo chceme a ako to chceme robiť. Chceli sme koncertovať, ísť von a hrať, chceli sme byť lepšou skupinou a keďže to fungovalo, nechali nás robiť si čo chceme. Kelly, náš manažér, má s tým dosť práce. Keď niekto nový príde a povie, "takže, čo bude prvé video ?", Kelly povie, "Nuž, nebudú robiť žiadne video".

Andy: A prečo nerobíte klipy ?

Jeff: Nebaví nás to. Hlavne keď to máte robiť uprostred niečoho, napríklad nahrávania albumu alebo hrania. Myslím že robiť klipy je dobré, keď na to máte dosť času, chute. My vieme, že skoro každý nás už pozná, a keď vydáme album, vedia kto sme a teda nepotrebujeme žiadne videá. Vždy sme MTV alebo VH1 považovali za súčasť propagácie, reklamy skupín. Stále tam do vás hustia komerčné piesne a už to príliš nie je o hudbe. Keď počujete niečo 300 krát, môže sa vám to zhnusiť.

Andy: Nastal niekedy moment, keď ste zastali a povedali si: "Wow, sme skvelí. Toto je fenomenálne" ?

Jeff: Niekedy o tom premýšľam. Boli sme dvakrát v Európe a boli predskupinou Chili Peppers, takže sme koncertovali asi 6 alebo 7 mesiacov. Keď sme prišli späť do Štátov, hrali sme v Columbuse (Ohio). Po vystúpení, keď sme šli k autobusu, nás zastavilo asi 400 fanúšikov. Trvalo asi hodinu a pol, kým sme sa dostali dovnútra, pretože sme podpisovali všetky tie autogramy a zdravili všetkých naokolo. Cítili sme sa dobre, byť v kontakte s ľuďmi ktorí boli na našom koncerte, potriasť si s nimi ruky, porozprávať sa.

Andy: Dobrý pocit, čo ?

Jeff: To hej, bolo to dobré, bolo to divné. Chápeš, nemôžeš niekomu zaplatiť aby ťa mal rád, aby počúval tvoj album.

Andy: Matt, ty si hrával v Soundgarden. Možno je to hlúpa otázka, skupiny sú veľmi rozdielne, ale máš radšej hranie v Pearl Jam ? Alebo...dá sa to porovnať ?

Matt: Mám rád obe skupiny, milujem hranie. Rád robím hudbu, nech je to hociktorá skupina. Ale je to vážne sranda hrať teraz, keď je každý koncert vypredaný alebo skoro vypredaný. So Soundgarden sme takpovediac dosiahli vrchol svojej kariéry, je teda pekné pokračovať na inej vlne, chápeš ? Z hudobnej stránky sú trochu rozdielne, ale aj tak, obe skupiny sú perfektné na pódiu, a to je hlavné. Hlavne v Pearl Jam sú to skutoční profesionáli, skvele sa s nimi pracuje. Panuje tu dobrá rodinná atmosféra, všetci okolo skupiny sú skvelí, je to jedna veľká rodina.

Andy: Nerozmýšľali ste o návrate Soundgarden ?

Matt: Nie.

Andy: Chcel by si ?

Matt: Uh, pre teba, na tvoju svadbu alebo také niečo ?

Andy: Napríklad.

Matt: Mohli by sme zahrať pár drobných vystúpení, na svadbách, v baroch. Začať tam.

Andy: To by bolo výborné ! (smiech)

Andy: Ste tu už 10 rokov. Hovoríte si niečo ako ´budeme to robiť ešte ako 50-roční, budeme ako Rolling Stones, stále vystupovať´.. alebo vidíte niekde koniec ?

Matt: Proti tomu by mal byť zákon. (smiech)

Andy: Myslím...kedy mienite skončiť ? Jednoducho si raz poviete "hej, bolo to super, ale už sme dosiahli čo sme chceli" a pôjdete ?

Jeff: Nie, myslím že ostaneme dokiaľ nás to bude baviť a budeme pokope.

Andy: Ktovie či si Stones myslia "hej, ešte stále nás to baví", ale asi hej keď stále chodia koncertovať, ale viete, koľko majú rokov, 60 ?

Jeff: Odohrali sme s nimi pár vystúpení a myslím, že je to s nimi všelijaké. Myslím, že Keitha ešte stále baví koncertovať a celý ten cirkus okolo. Charlie a Mick to podľa mňa už tak radi nemajú. U nás to bude asi vyzerať tak, že sa zídeme a položíme si otázku ´Cítime sa na turné tento rok ?´ A ak niekto povie ´hmm, nie som si istý, chcelo by to pauzu´ tak to urobíme všetci. Urobíme všetko preto, aby boli všetci spokojní a stále ich to bavilo.

Andy: Spýtal som sa to už Eddieho a tedy sa pýtam aj vás. Zhovárali sme sa kedysi s Brianom Marshallom z Creed, a spýtal som sa ho čo si myslí o tom, že Creed znejú ako Pearl Jam. A on..

Matt: Počkaj, kto sú Creed ?

(smiech)

Andy: To povedal aj Eddie. Hm. (smiech) A Marrshallowa odpoveď bola, že Eddie Vedder by rád písal také piesne ako Scott Stapp. No, a to čiastočne spôsobilo, že bol vyhodený.

Matt: Bol v skupine ?

Steve: Basista.

Matt: Wow.

Steve: Priznajte sa že ste tam zavolali a povedali. "Vyhoďte ho!"

Matt: No, vieš, my..

Jeff: Vlastne sme im iba zavolali a povedali že by sa mali rozpustiť.

(opäť smiech)

Andy: Čo si myslíte o podobných skupinách, ktoré vás kopírujú ? Povedzme si to na rovinu, Scott znie ako Eddie. Venujete tomu pozornosť ?

Jeff: Znie myslím ako Eddie na našom prvom albume. Na albume je veľa výborných piesní, ale vieš, bolo to pred 10 rokmi. Eddie je oveľa lepší spevák, už na prvom albume ukázal svoju mnohostrannosť. Keď počuješ skupinu, ktorá znie ako tvoja prvá nahrávka, ja, hmm, moc ma to neteší. My sme sa nevrátili dozadu a nepovedali si ´musíme napísať ďalší Even Flow.´ Vieš, nie je to náš štýl tvorby.

Andy: Vy sa nestaráte. A vyplatilo sa to, však ? Pretože veľa skupín sa snaží o to, aby ich hrali v rádiách. Vám je to jedno, jednoducho ´tu sú naše piesne, milujte ich alebo zatracujte´. A funguje to.

Jeff: Presne, keď sme v miestnosti a všetkým sa nám to páči, to je základ, vieš ?

Andy: Ktorá je tvoja najobľúbenejšia pieseň ?

Jeff: Hmm, neviem, možno Present Tense.

Andy: A prečo ?

Jeff: Ten text. Bol jedným z tých, kedy som ľutoval, že som ho nenapísal ja. Pretože to absolútne vyjadrovalo moje pocity. Keď napísal tie slová, myslel som si ´Wow´. Boli to pocity, ktoré som už mal dlhú dobu, a on ich položil na papier.

Steve: Možno je to sprostá otázka, ale keby ste mali vydať Najväčšie hity Pearl Jam, ktorých päť piesní by tam bolo ?

Andy: To je tá najstupídnejšia otázka, ktorú som kedy počul.

Steve: Oni ma nemajú radi. (smiech) Urobili by ste ma šťastným, keby ste odpovedali.

Matt: To je tá nasprostejšia otázka..

Steve: Ale Matt, no!

(smiech)

Jeff: Päť piesní ? OK, povedal by som... Present Tense, Wishlist, možno Alive...

Matt: To sú tri. Ja mám rád Parting Ways, je to veľmi dobré.

Andy: Existuje niekto s kým ste nehrali, a strašne by ste chceli ?

Jeff: Živý či mŕtvy ?

Andy: To je jedno.

Jeff: Myslím že s Jimim Hendrixom, len kvôli výrazu Mikovej tváre.

Matt: Presne.

Jeff: Stevie Ray.

Matt: Hranie s Cheap Trick bolo super.

Andy: A boli ľudia alebo skupiny, ktorých ste stretli či s nimi hrali a pritom si mysleli ´ó bože, nemôžem tomu uveriť, hrám s týmito ľuďmi.´

Jeff: Je ich veľa. Neil Young, the Who, Cheap Trick...

Matt: Pre mňa bolo stretnutie s Petom Townshendom zážitok...Na Bridge School ´98.

Jeff: Brian Wilson.

Matt: Brian Wilson, to bolo neuveriteľné. Mali sme hrať s Who a Emmylou Harris a Neilom Youngom na konci show. Šiel som na pódium a uvidel Peta Townshenda, Johna Entwistla a Rogera Daltreya chodiť hore dolu. Začal som hrať, bola to taká pomalá, jednoduchá pieseň a ja som začal robiť všelijaké triky a vylomeniny. A Pete Townshend sa mňa iba díval v štýle ´Čo to robíš ?´ To bol jeden z mojich najúžasnejších zážitkov.

Andy: Volíte ?

Jeff: Dopekla, samozrejme.

Matt: Jasné.

Andy: Myslíte si, že vaša hudba priamo ovplyvňuje ľudí ? Že niekedy robia to, čo počuli na vašich nahrávkach ? Alebo, myslíte si že vaša hudba môže takto ovplyvniť ľudí ?

Jeff: Nemyslím že hudba môže byť zodpovedná za niekoho činy. Určite však môže vytvoriť istú náladu, to hej.

Andy: O piesni Jeremy sa hovorilo, že ovplyvňovala deti. Čo si o tom myslíš všeobecne ? Môžu hudba, TV, filmy až takto vplývať na ľudí ?

Jeff: Jeremy myslím bolo o chlapcovi, ktorý sa zastrelil vo svojej triede. Eddie iba ľudom povedal čo sa stalo, vyjadril svoj názor.

Andy: OK, len narýchlo, vydali ste 25 live albumov, päť z nich sa dostalo do top 100, čo je rekord. Ktoré sú vaše najobľúbenejšie vystúpenia z týchto 25?

Jeff: Nuž, ešte som ani jedno nepočúval, a ani sa nechystám...

Andy: Nerád sa počúvaš ?

Jeff: Niekedy. Niekedy. Myslím to tak, že keď hráš, máš dobrý pocit, ide ti to. Keď sa však počujes na páske, jednoducho to neznie ako ty. Počuješ svoje chyby. Na európskom turné sa mi však páčil druhý koncert v Londýne.

Matt: Mne sa páčil Lisabon.

Jeff: Aj v Hamburgu to bolo dobré.

Andy: Dobre. Jeff, Matt... vďaka a tešíme sa na dnešné vystúpenie.

Matt: Dík.

Jeff: Vďaka, Andy.

 do článkov | na hlavnú stránku