Skupina Pearl Jam je spoločne s Nirvanou zodpovedná za spopularizovanie seattleovského zvuku a štýlu, ktorý dostal pomenovanie „grunge“. Ovplyvnení hudbou Led Zeppelin, produkovali skladby, v ktorých dominovali masívne ťažké gitarové riffy a vášnivý spev charizmatického Eddieho Veddera. Prešli z temnej masy neznámych kapiel na žiarivé svetlo superúspechu vďaka svojim prvým dvom albumom, z ktorých sa predalo omnoho viac než 10 miliónov kusov. Korene Pearl Jam siahajú hlboko do minulosti hudobnej scény v Seattle. Niekedy uprostred 80. rokov boli Jeff Ament a Stone Gossard členmi miestnej kapely Green River. Tá sa rozpadla v roku 1987. Polovica zostavy založila Mudhoney, zatiaľ čo Gossard a Ament sa pridali k veľmi talentovanému spevákovi Andrewovi Woodovi a pričinili sa o vznik spolku Mother Love Bone, ktorý medzi prvými z raných seattleských skupín podpísal nahrávaciu zmluvu s veľkým vydavateľstvom. Mother Love Bone bola po vydaní singla a EP na pokraji prelomového úspechu, keď spevák Wood si v roku 1990 vpichol prisilnú substanciu a zomrel na predávkovanie heroínom. To spravilo kapele veľký škrt cez rozpočet. Mercury Records žiadala Gossarda a Amenta (s gitaristom Bruceom Fairweatherom a bubeníkom Gregom Gilmoreom), aby nahrali album s novým spevákom, ale skupina odmietla.

Koncom roku 1990 začali Ament, a seattleský rockový veterán Mike McCready pracovať na demonahrávkach. Rozosielali svojim priateľom kazety s demom v nádeji, že sa dostanú do správnych rúk. Jedným z tých priateľov bol aj bubeník Red Hot Chili Peppers, Jack Irons. On doručil kazetu Eddiemu Vedderovi, svojmu známemu zo San Diega. Vedder po nociach skladal a spieval s kapelou Bad Radio, cez deň pracoval na benzínovom čerpadle. Bol na speváka dosť hanblivý. Často vystupoval v maske, aby sa nemusel pozerať na divákov. Gossardove demonahrávky sa mu veľmi zapáčili a o pár dní mu pri surfovaní napadli slová piesne „Dollar Short“, ktorá je podľa sloganu v refréne známejšia ako „Alive“. Je to skvost, ozdoba i tak skvelého albumu „Ten“, o ktorom mnohí kritici hovoria, že nemá slabé miesto. Vedder napísal a naspieval texty do štyroch skladieb a obratom ich poslal späť. Jeho spev i texty urobili na dvojicu Ament - Gossard hlboký dojem a pozvali ho o dva týždne na jam session do do Seattlu. Hneď tu aj zostal, lebo si padol so zbytkom kapely do oka. Okamžite začali písať skladby a nahrávať. Hektická práca trvala päť dní. Na šiesty deň už po prvý raz vystupovali s novým repertoárom na verejnosti. Vďaka známostiam z pôsobenia v Mother Love Bone a narastajúcemu záujmu o seattleskú hudobnú scénu začiatkom roka 1991 došlo k podpísaniu zmluvy s Epic Records. Zostava Gossard, Ament, McCready, hneď pozvali Veddera k spolupráci na vedľajšom projekte „Temple Of The Dog“, ku ktorému sa neskôr pridali i Chris Cornell a Matt Cameron zo Soundgarden. Nahrali spomienkový album venovaný Andrewovi Woodovi (5., 1992). Bola to vec, ktorú z úcty k Woodovi proste museli urobiť. Vedder si strihol duet so spevákom Soundgarden Chrisom Cornellom.

Po dokončení tejto povinnosti pozháňali bubeníka Davea Krusena a pomenovali sa Mookie Blaylock na počesť basketbalistu New Jersey Nets. Kvôli autorským právam si čoskoro zmenili názov na Pearl Jam (podľa obľúbenej „psychedelickej“ zaváraniny Vedderovej prababky Pearl, polovičnej Indiánky, s prírodným halucinogénnym peyotlom,), no na Blaylocka nezabudli a debutový album nazvali "Ten" podľa čísla 10 jeho dresu. „Ten“ vyšiel v auguste 1991. Jeho cesta nahor, do prvej desiatky albumov bola zdĺhavá, ale vytrvalá. Keď sa tam už raz dostal (2.miesto v r. 1992), zotrval v nej niekoľko mesiacov. Album splodil okrem iných aj singel „Jeremy“. V tejto piesni sa stretol bolestne vášnivý Vedderov spev so srdcelomne úprimným textom opisujúcim zmätok v duši vyplývajúci z osamotenosti spojenej s psychickými i telesnými útrapami malého chlapca, pripomínajúce Vedderove neľahké detstvo. Spevák sa pri písaní textu presne trafil do nálady hudby a tak nečudo, že singel pumpoval album do (vzhľadom na grungeovú nahrávku) nebeských výšok i do najvyšších rotácií sprievodného videoklipu v MTV. Táto úžasná a naliehavá pieseň pritom ani nie je tou najlepšiou na albume... Skvelo nakrútený klip dostal cenu MTV Video Music Award. Mnohé z Vedderových textov nie sú veľmi zrozumiteľné. Reflektujú jeho zložitý vnútorný svet a spevák ich odmieta komukoľvek vysvetľovať. „Nie som dosť dobrý, aby som prinášal nejaké posolstvo a dával ho do svojich textov,“ povedal na túto tému Eddie Vedder novinárom. Aj keď sa predalo len v samotných USA 9 miliónov kusov nosičov s albumom „Ten“, našli sa aj takí, ktorí tvrdili, že Pearl Jam sa len vezú v závetrí grungeovej vlny, ktorú vzdula výraznejšia a revolučnejšia Nirvana. Nebohý Kurt Cobain nazval skupinu „hŕbou karieristov“ a vyhlásil, že Pearl Jam obliekli obyčajný rock do grungeového šatu. Okrem vynikajúceho albumu boli Pearl Jam bez akýchkoľvek pochybností aj vynikajúcou koncertnou kapelou. Magazín Spin v jednej zo svojich recenzií uviedol že ich vystúpenia „sú také intenzívne, že aj neveriaci odchádzajú z koncertov Pearl Jam s hlbokou úctou k surovej emocionálnej energii, ktorú skupina vyvoláva.“ Vedder často riskoval život šplhaním na pódiové lešenia a konštrukcie svetelného parku aby vyhecoval divákov. Oddával sa fyzickému kontaktu s rozvášnenými fanúšikmi skokom z pódia do ich dychtivo nastavených rúk. Pred koncom roka 1992 Kurt Cobain vyzval Pearl Jam na uzavretie prímeria, hlavne s Eddiem Vedderom. Svoje konanie vysvetlil veľmi prosto: „Už sa k nim nebudem tak správať. Eddiemu to ubližuje a on je dobrý chlap.“

Bubeník Krusen opustil zostavu krátko po ukončení nahrávok debutu "Ten". Na turné ho zastúpil Matt Chamberlain a koncom roku 1991 si na bubenícku stoličku definitívne zasadol Dave Abbruzzese. Turné trvalo 18 mesiacov. Pearl Jam koncertoval po menších halách ako hlavná kapela a vo veľkých predskakoval pred Red Hot Chili Peppers, Neilom Youngom a U2. V roku 1992 sa zúčastnil na turné s kočovným festivalom Lollapalooza a otváral koncert Keitha Richardsa na Silvestra 1992. V tom istom roku si Vedder, Gossard a Ament zahrali ako sprievodná kapela Matta Dillona Citizen Dick vo filme z prostredia Seattlu "Singles". Hoci Pearl Jam označovali za alternatívnu skupinu, spojitosť s klasickým rockom 60.-70. rokov bola očividná. Vedder sa zapísal aj pri znovuzjednotení kapely The Doors (1993) kvôli slávnosti uvedeniu Doors do Siene slávy rokenrolu, kde zaskakoval za nebohého Jima Morrisona. Taktiež sa zúčastnil koncertov na počesť Boba Dylana a Pete Townshenda (Who). Formácia sprevádzala Neila Younga v piesni "Rockin` In The Free World" na udeľovaní cien MTV Music Video Awards (1993).

Bolo zrejmé, že Vedder ako bývalý pracovník benzínovej pumpy sa ťažko vyrovnával s rýchlo narastajúcou popularitou. Pri fotení sa ukazoval v maske a v rozhovoroch s médiami bol nevrlý a nekomunikatívny. Objavili sa správy, že vystupoval opitý, v roku 1993 ho zatkli v New Orleans za opilstvo a rušenie verejného kľudu po roztržke v bare. Nič z toho však neubralo na sláve kapely. Na druhej strane povedal svoje súkromné telefónne číslo v celoštátne vysielanej rozhlasovej relácii pre prípad, že by sa s ním chceli fanúšikovia pozhovárať. V zúfalej snahe zachovať si aj napriek obrovskému úspechu ľudskú tvár chcel sám odpovedať na všetky listy a komunikovať s fanúšikmi. Táto neprozreteľnosť ho takmer uštvala. Druhý album "Vs." (1., 1993) dosiahol predajný rekord. V deň vydania sa predalo 350 tisíc kusov, do dvoch týždňov po vyjdení si ho kúpilo 1,3 miliónov fanúšikov. Magazín Rolling Stones ho hodnotil ako „osobnú deklaráciu uprednostnenia dôležitosti hudby pred obdivom.“ Niektoré piesne tohoto albumu svedčili o tom, že skupina tvorivo dozrieva a prijíma vplyvy rôznych skupín od Police, cez R.E.M. k Rolling Stones a Beatles.

V roku 1994 nastal čas dramatických udalostí. Keď sa Vedder v apríli dozvedel, že Kurt Cobain si odstrelil hlavu brokovnicou, dostal sa do veľmi zlého psychického stavu, v ktorom zdemoloval svoju hotelovú izbu. Kobainova smrť bola jedným z dôvodov na zrušenie letnej koncertnej šnúry Pearl Jam, „lebo mu vzala vietor z plachiet“. Druhým bol verejný boj skupiny s dominantným distribútorom vstupeniek, firmou Ticketmaster, ktorá navzdory prianiu kapely predávať vstupenky za najnižšie možné ceny pridaním vysokých servisných poplatkov lístky poriadne predražila. Pearl Jam podal sťažnosť na protimonopolný úrad a členovia kapely svedčili vo veci i pred príslušným parlamentným výborom v snahe pozdvihnúť proti firme žalobu. Ministerstvo spravodlivosti napokon žalobu zamietlo i keď sa ukázalo, že bez firmy Ticketmaster nie je možné predať v USA takmer nijaké vstupenky.

Kapela nenakrútila na podporu platne "Vs." žiadne videoklipy. Namiesto toho sa vrátila do štúdia, aby splodila materiál na tretí nosič pod názvom "Vitalogy". Vinylová verzia albumu vyšla dva týždne pred cédečkom a kazetou, pričom sa uchytila na 55. mieste v rebríčku magazínu Billboard, ako prvá od čias, kedy sa vlády medzi hudobnými nosičmi ujali kompaktné disky. Po príchode cédečiek s albumom "Vitalogy" do obchodov (november 1994), stal sa z neho hit č.1. Zhruba v tom čase sa skupina dostala do krízy v dôsledku hašterenia vyplývajúceho z „ponorkovej nemoci“ hroziacej rozpadom. Situácia sa trochu zlepšila, keď dlhoročný priateľ všetkých členov Pearl Jamu Jack Irons nahradil na bubeníckom bidielku Abbruzzeseho krátko po skončení nahrávania „Vitalogy“. Irons vniesol do formácie nové možnosti komunikácie, ale to všetko mohlo byť aj tak ohrozené jediným tuniakovým sendvičom, ktorý Vedder zjedol 24. júna 1995 v San Franciscu. Vypredaný koncert v Golden Gate Parku sprevádzaný množstvom problémov, ktorým predchádzalo ešte viac problémov so zabezpečením predchádzajúcich koncertov, mohol byť tým posledným pre vynervovanú skupinu, keď Vedder otrávený skazenou rybou vydržal len sedem piesní a skončil v nemocnici. Spásonosný anjel zachraňujúci Pearl Jam sa volal Neil Young. Veterán rockových pódií a organizátor tejto benefičnej akcie zastúpil Veddera a skupina koncert dohrala i keď sa to fanúšikom veľmi nepáčilo, lebo hrali veci z Youngovho albumu "Mirror Ball", ktorý s Youngom (ale bez Veddera) nahrala kompletná zostava Pearl Jam začiatkom roka. Young mal na to leto s Pearl Jamom zaistené európske turné, ktoré aj úspešne absolvovali. Vedder sa z otravy vyliečil a zbytok formácie sa vyliečil z ponorkovej nemoci. Uvedomili si, že bez Veddera to nie je ono a odmietli pridanie ďalších termínov do Youngovho koncertného kalendára. Dokonca niektoré dohodnuté vystúpenia zrušili a ponáhľali sa za Eddiem domov. Narýchlo zostavili krátku koncertnú šnúru a v októbri vyrazili na cesty opäť spolu. Koncerty vo veľkých mestách (Salt Lake City, San Jose, San Diego, San Francisco) Pearl Jam vysielal do okolia prostredníctvom vlastnej pirátskej rozhlasovej stanice Monkeywrench Radio s dosahom niekoľkých kilometrov.

Vydanie albumu „No Code“ priviedlo formáciu k vážnej komerčnej dileme. Pearl Jam dlhé roky zaťato odmietal propagovať svoje albumy tradičnými kanálmi ako sú videoklipy a promorozhovory, lenže vývoj situácie na hudobnom trhu ich k tomu nemilosrdne donútil. Priaznivci kapely sa sťažovali na malý počet koncertov (najmä v čase „vojny“ s Ticketmaster-om) a tak sa skupina musela podvoliť. S „No Code“ absolvovali dvojročné americké a európske turné, pričom trafili aj do Prahy, kde odohrali nezabudnuteľný koncert. Aj keď tento album ani zďaleka nedosiahol predajnosť druhotiny „Vs“ („mizerných“ 367 tisíc kusov za týždeň oproti miliónu „Vs“). Aj tak to bol najpredávanejší album roka 1996. Skupina sa úporne snažila udržať ceny lístkov svojich koncertov na čo najnižšej úrovni. Kde to bolo len trochu možné, predávali sa prostredníctvom bezplatnej telefónnej linky bez asistencie sprostredkovateľských firiem.

V októbri vyšiel článok v magazíne Rolling Stone, ktorý Veddera vykreslil ako falošného introverta, čo o sebe vymýšľal srdcervúce príbehy a predstieral, že mal ťažké detstvo i keď v skutočnosti bol úspešným a obľúbeným študentom. Na pomoc mu vtedy skočilo veľa osobností z prvej ligy medzi nimi Michael Stipe (frontman R.E.M.), či vdova po Kurtovi Cobainovi, Courtney Love (Hole). Pre Pearl Jam bola kritika ako lahodné ovocie. „Slabý“ predaj albumu „No Code“ Vedder komentoval slovami, že pokles záujmu o svoju tvorbu Pearl Jam očakával už pri predchádzajúcom albume, takže si z toho nerobia nijaké starosti. „Je to skvelé,“ povedal Vedder, „teraz sa môžeme cítiť trošku normálnejšie". Lenže prišiel rok 1998 a s ním album „Yield“, ktorý svojím zvukom, naliehavosťou a témami pripomenul najviac hodnotený „Ten“. Opäť rozkúril plameň radosti a pridal k doterajším verným priaznivcom tisícky ďalších.

Koncertnú a nahrávaciu prestávku Pearl Jamu po skončení propagačných podujatí s „Yield“ využil Vedder na svoj vedľajší „zábavný“ projekt s akustickou formáciou C Average. Okrem vlastných vystúpení robil koncom novembra 1999 predskokana znovuzjednotenej skupine Who na benefičnom koncerte v prospech Maryville Academy v Illinois. Špeciálna inštitúcia pre zneužívané deti už po tretí raz profitovala z dobročinnosti gitaristu Who, Pete Townshenda. Tentoraz mu pomáhali okrem Veddera aj starí kolegovia zo skupiny. Treba podotknúť, že na svete asi nie je väčší obdivovateľ a znalec Who než Eddie Vedder, ktorý využíva každú príležitosť aby niečo s Who alebo pre Who urobil. Koncom roka Pearl Jam nenáhlivo nahrávali materiál, ktorý sa začiatkom jari toho nasledujúceho premenil na album „Binaural“ s ktorým sa skupina vydala na celosvetové turné. Svoj zdržanlivý prístup k médiám v súvislosti s propagáciou svojej najnovšej piesňovej kolekcie zmenila ešte na zdržanlivejší a tak zaujímavých informácií o poslednom albume posledných rockových tribúnov 20. storočia skupiny nie je veľa. Okrem štúdiových, vydal Pearl Jam v roku 1998 „živý“ album, ale z akýchsi príčin na ňom chýba tá podmanivá energická atmosféra, ktorá z Pearl Jamu urobila najslávnejšiu existujúcu grungeovú kapelu posledného desaťročia.

 do článkov | na hlavnú stránku