Dalibor Hladík | SME
Praha je tesne pred bodom varu, už v stredu sa podáva Pearl Jam

Ani po viac ako troch rokoch najčestnejšie miesto v análoch pražského koncertného diania nikto poriadne nevymazal. Legendárna americká skupina Pearl Jam, ktorej živé vystúpenia sú právom označované za jednu z najkvalitnejších produkcií súčasnosti, sa vtedy v Športovej hale na Výstavisku na dlhý čas postarala o nezabudnuteľný veľkolepý zážitok. Presne 15. novembra 1996 dokázalo 15 000 fanúšikov tri hodiny navyše čakať na kamióny s aparatúrou, ktoré uviazli v snehovej kalamite v Alpách. Bez zvukovej skúšky a napokon aj bez vopred ohlásenej predkapely Fastbacks rozpútala kultová pätica zo Seattlu doslova rockové peklo. Sám spevák Eddie Vedder dlhé minúty tlieskal vďačnému publiku, ktoré vydržalo obliehať pódium do neskorej noci.

História sa však opakuje. S piesňami z ešte horúceho šiesteho štúdiového albumu Binaural , nasledujúceho po kolekciách Ten (1991), Vs. (1993), Vitalogy (1994), No Code (1996) a Yield (1998), ale aj s klasickými starými hitmi ako Jeremy , Alive či Even Flow sa skupina Pearl Jam vracia na miesto činu. Po snehu široko-ďaleko ani chýru a tak by mohla v stredu 14. júna do tej istej haly, ktorá už nesie meno Paegas Aréna, doraziť včas. Zo šesťtýždňového európskeho turné, ktoré sa začalo 23. mája pred takmer 30-tisíc divákmi v portugalskom Lisabone, už bude mať ukrojenú úvodnú sériu koncertov v Španielsku, vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Nemecku a Holandsku. Kade chodí, tade kritika chrlí nadšenie, vyvoláva na slávu, predbieha sa v superlatívoch a nešetrí prívlastkom udalosť sezóny. Z Prahy sa Pearl Jam ihneď poberie do poľských Katowíc (hrá tam 15. aj 16. júna - namiesto zrušeného koncertu v Budapešti) a potom na trasu po ďalších metropolách starého kontinentu. Po prestávke rozbehne šnúru v USA, v Las Vegas v druhej polovici októbra naživo oslávi desiate výročie svojho prvého koncertu a všetko sa má skončiť 5. novembra doma v Seattli.

Tam, kde sa to všetko v lete roku 1990 začalo. Skupina, ktorá si našla názov v starom recepte na halucinogénnu marmeládu, poznačila vývoj americkej nezávislej scény celého desaťročia. Po boku formácií ako Nirvana a Soundgarden zaviedla do hudobných slovníkov termín grunge, a hoci dnes mnohí tento žáner považujú za prežitý, sama je živým dôkazom opaku. Charizmu jej dodáva spevák Eddie Vedder, ktorého dramatický vokálny prejav dostal od kritikov charakteristiku "nadržaný spev s ostrými zvratmi a mučivou extázou". Podľa londýnskych recenzentov zasa Vedder spieva "sčasti ako splašené dieťa a sčasti ako škľabiaci sa démon s hlasom anjela, strateného vo svete bolesti".

Skupina formátu Pearl Jam si môže pred svojou vydavateľskou firmou dovoliť takmer všetko. Príznačnú nechuť nakrúcať videoklipy a pózovať na oficiálne série fotografií vôbec neskrýva. Otázka, do akej miery je už dnes takýto prístup skalopevne dodržiavaným vnútorným presvedčením alebo len vopred vypočítaným komerčným ťahom, je namieste. Keď však vyhlási, že žiadny klip nebude, rozkrájať sa môže aj MTV. A keď už naveľa odsúhlasí fotografovanie, ale rozhodne sa, že propagačné snímky budú výhradne čierno-biele, nepomôže si ani farebný magazín. Aj po vlaňajšom odchode Jack a Irons a, ktorého nahradil bývalý bubeník kapely Soundgarden Matt Cameron (37), je zostava Pearl Jam päťčlenná. Stále ju vedie spevák Eddie Vedder (35), na postoch gitaristov sú Mike McCready (35) a Stone Gossard (33), basgitaristom je Jeff Ament (37).


 

 do článkov | na hlavnú stránku