Praha je tesne pred bodom varu, už
v stredu sa podáva Pearl Jam
Ani po viac ako troch rokoch najčestnejšie
miesto v análoch pražského koncertného diania nikto poriadne
nevymazal. Legendárna americká skupina Pearl Jam, ktorej živé vystúpenia
sú právom označované za jednu z najkvalitnejších produkcií súčasnosti,
sa vtedy v Športovej hale na Výstavisku na dlhý čas postarala o
nezabudnuteľný veľkolepý zážitok. Presne 15. novembra 1996 dokázalo
15 000 fanúšikov tri hodiny navyše čakať na kamióny s aparatúrou,
ktoré uviazli v snehovej kalamite v Alpách. Bez zvukovej skúšky a
napokon aj bez vopred ohlásenej predkapely Fastbacks rozpútala kultová
pätica zo Seattlu doslova rockové peklo. Sám spevák Eddie Vedder dlhé
minúty tlieskal vďačnému publiku, ktoré vydržalo obliehať pódium
do neskorej noci.
História sa však opakuje. S piesňami z ešte horúceho šiesteho štúdiového
albumu Binaural , nasledujúceho po kolekciách Ten (1991), Vs. (1993),
Vitalogy (1994), No Code (1996) a Yield (1998), ale aj s klasickými
starými hitmi ako Jeremy , Alive či Even Flow sa skupina Pearl Jam
vracia na miesto činu. Po snehu široko-ďaleko ani chýru a tak by
mohla v stredu 14. júna do tej istej haly, ktorá už nesie meno Paegas
Aréna, doraziť včas. Zo šesťtýždňového európskeho turné, ktoré
sa začalo 23. mája pred takmer 30-tisíc divákmi v portugalskom
Lisabone, už bude mať ukrojenú úvodnú sériu koncertov v Španielsku,
vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Nemecku a Holandsku. Kade chodí,
tade kritika chrlí nadšenie, vyvoláva na slávu, predbieha sa v
superlatívoch a nešetrí prívlastkom udalosť sezóny. Z Prahy sa
Pearl Jam ihneď poberie do poľských Katowíc (hrá tam 15. aj 16. júna
- namiesto zrušeného koncertu v Budapešti) a potom na trasu po ďalších
metropolách starého kontinentu. Po prestávke rozbehne šnúru v USA,
v Las Vegas v druhej polovici októbra naživo oslávi desiate výročie
svojho prvého koncertu a všetko sa má skončiť 5. novembra doma v
Seattli.
Tam, kde sa to všetko v lete roku 1990 začalo. Skupina, ktorá si našla
názov v starom recepte na halucinogénnu marmeládu, poznačila vývoj
americkej nezávislej scény celého desaťročia. Po boku formácií
ako Nirvana a Soundgarden zaviedla do hudobných slovníkov termín
grunge, a hoci dnes mnohí tento žáner považujú za prežitý, sama
je živým dôkazom opaku. Charizmu jej dodáva spevák Eddie Vedder,
ktorého dramatický vokálny prejav dostal od kritikov charakteristiku
"nadržaný spev s ostrými zvratmi a mučivou extázou". Podľa
londýnskych recenzentov zasa Vedder spieva "sčasti ako splašené
dieťa a sčasti ako škľabiaci sa démon s hlasom anjela, strateného
vo svete bolesti".
Skupina formátu Pearl Jam si môže pred svojou vydavateľskou firmou
dovoliť takmer všetko. Príznačnú nechuť nakrúcať videoklipy a pózovať
na oficiálne série fotografií vôbec neskrýva. Otázka, do akej
miery je už dnes takýto prístup skalopevne dodržiavaným vnútorným
presvedčením alebo len vopred vypočítaným komerčným ťahom, je
namieste. Keď však vyhlási, že žiadny klip nebude, rozkrájať sa môže
aj MTV. A keď už naveľa odsúhlasí fotografovanie, ale rozhodne sa,
že propagačné snímky budú výhradne čierno-biele, nepomôže si
ani farebný magazín. Aj po vlaňajšom odchode Jack a Irons a, ktorého
nahradil bývalý bubeník kapely Soundgarden Matt Cameron (37), je
zostava Pearl Jam päťčlenná. Stále ju vedie spevák Eddie Vedder
(35), na postoch gitaristov sú Mike McCready (35) a Stone Gossard (33),
basgitaristom je Jeff Ament (37).
|